Lonely on the peak? (Autorka: Zora Inka Grohoľová)

Častým problémom úspešných ľudí  je „osamelosť víťazov“. Človek sa dostáva do situácie, kedy im ostatní nevedia poradiť ani nedokážu zdieľať radosť z ich úspechov...

Úspešný človek v manažérskej pozícii sa do podobnej situácie dostáva často. Keď potrebuje urobiť dôležité rozhodnutie alebo  rieši nejakú dilemu, prebieha v ňom vnútorný dialóg, ozývajú sa hlasy pre a proti, názory, varovania, povzbudenia a ozveny minulých (vlastných aj cudzích) skúseností. Ak je dilema naozaj veľká a rozhodnutie naozaj dôležité, prichádza pocit, že by bolo skvelé „s niekým sa o tom poradiť“.

Prečo radenie v skutočnosti nefunguje

Ale s kým? Kolegovia alebo kolegyne na rovnakej úrovni možno riešili niečo podobné, ale naozaj vedia lepšie ako vy, ako sa máte rozhodnúť? Riešiť pracovné problémy s partnerom doma – to ste vzdali už dávno – príliš veľa vysvetľovania, a z druhej strany s najlepším úmyslom ponúkané riešenia, ktoré sú však nepoužiteľné, ak váš partner/partnerka nie je konzultantom presne v oblasti, v ktorej pracujete... Poradiť sa so šéfom – to by mu mohlo polichotiť, ale nie je to náhodou nebezpečné? A požiadať o radu členov vlastného tímu, to už vôbec nie – čo keby niekoho napadlo, že nie ste na svoju pozíciu dosť kompetentný? Kamaráti, priatelia vedia vo výnimočných prípadoch vniesť do problému nezaujatý pohľad, ale nechcete ich zaťažovať, a navyše nikdy nemajú dosť informácií na to, aby ste sa na ich radu mohli naozaj spoľahnúť.

Porozprávať sa o ťažkom rozhodnutí s ľuďmi okolo seba môže byť inšpiratívne, ale rozhodnutie nakoniec musíte aj tak urobiť vy sami.

Komu niet rady, tomu niet pomoci!

Toto frustrované zvolanie nám často napadne, keď sa nám niekto sťažuje na svoje problémy , ale keď mu ponúkame riešenia, jedným dychom odpovedá: Jasné, to všetko som skúšal, tak to nejde, „tudy cesta nevede“... Prečo sa to vlastne deje?

V skutočnosti len výnimočne ľudia od nás chcú radu. Mozog sa bráni cudzím myšlienkam, tak ako telo sa bráni cudziemu predmetu. Nie je to však len ego, pýcha, alebo ešte niečo horšie, aj keď si to väčšinou v podobnej situácii pomyslíme. Človek tým bráni svoju vnútornú integritu a presvedčenie o svojej schopnosti správne sa rozhodovať.

Existujú výnimky

Výnimkou sú situácie, kedy si sami radu vypýtame, ale len v konkrétnej situácii, na konkrétnu tému, od človeka, ktorého autoritu sme sami ochotní uznať a ktorý nám radu nevnucuje ani neponúka. Vtedy sa mozog nebráni prijať tip od iného človeka, pretože prijatie rady vníma ako vlastné rozhodnutie.

Kouč vám neporadí

Z podobných dôvodov manažéri niekedy odmietajú aj spoluprácu s koučom, a v tomto zmysle majú úplnú pravdu. Vychádzajú z predpokladu, že kouč by ich mal k niečomu naviesť, poradiť im, nasmerovať ich rozhodnutie. Kouč ale naozaj nemôže byť kompetentnejší než jeho klient. Pracuje s ľuďmi z najrôznejších odvetví a pomáha im hľadať riešenia vo všetkých oblastiach života. Nie je možné, aby bol odborníkom na všetko a radil hlava-nehlava. V skutočnosti je koučovanie opakom radenia. Je to dialóg, pri ktorom kouč sleduje štruktúru, ale  témy, rozhodnutia a motivácia vychádzajú jedine od klienta. Klient je najlepším odborníkom na to, čo má robiť, len niekedy potrebuje štruktúru, aby sa zorientoval vo svojich otázkach aj odpovediach. Ak sa teda radíte najradšej len sami so sebou, robíte dobre, a keby ste chceli tento proces urýchliť, zefektívniť a spríjemniť, môžete si vybrať kouča, ktorý vám pomôže vyriešiť dilemy a urobiť rozhodnutia aj bez toho, aby vám ponúkal nevyžiadané rady.

Autorka: Zora Inka Grohoľová - je koučka a mediátorka. Pracuje metódou Brain Based Coaching, založenou na poznatkoch Neuro leadership Institute o fungovaní ľudského mozgu. Sústreďuje sa na oblasť motivácie, vzťahov a komunikácie

3x 0x

Súvisiace články