Minimum pre emočné zdravie (Autorka: Alica Hrnčíriková)

O tom, ako hravo a správne zvládať emócie v jednotlivých i nepriaznivých situáciách.

Povedzme, že vás vytočil šéf. Ide vás roztrhnúť od zlosti. Čo urobíte? Vylejete si žlč na prvej vhodnej obeti? Alebo ten hnev v sebe udusíte? Zapálite si? Vyrozprávate sa niekomu? Alebo nájdete iný spôsob, ako si nevšímať svoje emócie?

Pozornosť obrátená do exteriéru

Funguje tak drvivá väčšina z nás: Keď sa cítime nepríjemne, prirodzene sa snažíme dosiahnuť úľavu. Najlepšie hneď. Zapneme si telku, ideme nakupovať, šupneme si tabletku, zintenzívnime tréning, necháme sa pohltiť videohrou, vypijeme si, ponoríme sa ešte viac do práce, prípadne sami seba presviedčame, že nemáme dôvod sa tak cítiť. Čokoľvek. Všimnite si, že väčšina z toho, čo nás v našom svete obklopuje, úspešne „presviedča“ našu pozornosť, aby zostala zameraná smerom von. Vieme presne, kto zo šoubiznisu ukrýva „desivé tajomstvo“ a kto komu poslal „drsný odkaz“, ale zvyčajne vôbec netušíme, ako sa v ktorom momente cítime. Emócie stále považujeme za niečo, čo nás vyrušuje, s čím preháňame alebo čo nám dokonca škodí. A paralelne s tým nás prekvapuje, ako sa nám komplikuje život, aké máme zdravotné problémy, ako si nerozumieme s deťmi alebo ako nás vytáča šéf z úvodu. Pretože bez ohľadu na to, či venujeme pozornosť svojim emóciám, alebo nie, ony existujú a robia svoju prácu – posielajú nám v každej chvíli jasnú správu o tom, či ideme v súlade so svojou podstatou, alebo sa od nej odkláňame. Lenže prečítať si túto správu môžeme len vtedy, keď aspoň na chvíľu obrátime pozornosť dovnútra.

 

Reč tela, ako ju nepoznáme

Emócia, ktorú v nejakom momente prežívame, spúšťa v tele určitý proces. Preto fakt, že jej nevenujeme pozornosť, ešte neznamená, že sa emócia niekam stratí. Pre jednoduchosť si požičiam vysvetlenie českej psychiatričky Jarmily Klímovej: Každá emócia má svoju biochemickú podstatu – aminokyselinu, ktorej súčasťou sú peptidy a nanopeptidy. Tie menia štruktúru svojich bielkovinových reťazcov podľa aktuálneho emočného nastavenia. Keď sa naše emočné nastavenie zmení, v tele sa začnú pohybovať inak štruktúrované bielkoviny. Tie sa zachytávajú do membrán buniek a odovzdávajú im konkrétne informácie o tom, ako sa majú správať. A bunky, ktoré sú vždy súčasťou nadradeného celku (napr. orgánu), pri takejto dlhodobej záťaži začnú vykazovať inú funkciu, čo sa môže prejavovať bunkovým rozpadom, zápalmi a pod. Keď teda opakovane a dlhodobo nespracúvame emóciu (zvyčajne veľké množstvo emócií), po čase dostaneme možnosť všimnúť si upozornenia na telesnej úrovni. O prepojení konkrétnych emočných príčin s konkrétnymi fyzickými ochoreniami dnes existuje množstvo kníh. Za tie, ktoré idú významne do hĺbky, spomeniem Metaphysical Anatomy od Evette Rose, ktorá ku každému z najčastejších telesných problémov ponúka množstvo potenciálnych príčin a návodné otázky, za pomoci ktorých sa ľahšie dostanete k jadru svojho trápenia. Pojem „reč tela“ začnete chápať inak.

 

Urobme pre seba aspoň minimum

Čo teda robiť, aby sa s nami naše emočné ja nemuselo rozprávať prostredníctvom telesných prejavov? Presný opak toho, čo sme robili doteraz. Ak prestaneme opakovať to, čo sme sa naučili ako deti, keď sme čelili ignorácii, odmietaniu, prípadne trestu za to, že sme napríklad cítili zlosť a dávali sme to najavo, máme základný kameň. A na ňom môžeme začať stavať. Na každú emóciu – od tej najpríjemnejšej až po tú najnáročnejšiu -  máme právo. Na každú emóciu totiž existuje reálny dôvod – bez ohľadu na to, či si ho uvedomujeme, alebo nie. Prišiel čas si to uznať. S pochopením a súcitom voči sebe samým venovať svojmu emočnému rozpoloženiu bezpodmienečnú prítomnosť. Nesnažiť sa emóciu zmeniť, len s ňou v danom momente byť, kým potrebuje našu pozornosť. A zvyčajne ju nepotrebuje dlho. Plná pozornosť robí totiž s emóciou zázraky. Na tomto jednoduchom princípe funguje niekoľko veľmi účinných procesov – viac či menej známych -, ktoré majú hojivé účinky na emočnej aj fyzickej úrovni. Spomeniem aspoň Presence Process od Michaela Browna, Cestu od Brandon Bays či Completion Process od Teal Swan, ktorého som certifikovanou facilitátorkou.

 

Vnútorné dieťa pomôže

Keďže dnešná spoločnosť nie je voči emočným prejavom príliš ústretová, je celkom prirodzené, že cítime rezistenciu voči bezpodmienečnej prítomnosti s nejakou emóciou, ktorá nám navyše v danej chvíli vôbec nevyhovuje. Chýba nám láskyplný súcit voči sebe samým, pretože sme si zvykli byť na seba tvrdí, aby sme boli schopní vysporiadať sa s naším doterajším životom. Ak to chceme skúsiť zmeniť, je veľmi šikovné uvedomiť si, že kdesi vo svojom vnútri stále máme energiu troj-, štvorročného dieťaťa a že tak, ako sa správame k sebe, správame sa vlastne k nemu. S týmto uvedomením je láskyplnosť voči sebe o niečo jednoduchšia. Ak vás napríklad zasiahne smútok, vnímajte, že presne také smutné je dieťa vo vašom vnútri. A vy ako skvelý vnútorný rodič mu predsa kvôli tomu nestrčíte do úst cigaretu, nepošlete ho nakupovať a nenecháte ho pracovať do vyčerpania, len aby si svoj smútok nevšímalo. Oveľa účinnejšie je objať ho, prejaviť mu súcit, dať mu najavo, že chápete, že má na smútok dôvod a byť s ním, kým vás pri svojom smútení potrebuje. To je minimum, ktoré by sme pre svoje emočné zdravie mohli zvládnuť všetci.

Autorka: Alica Hrnčíriková

5x 0x