Novoročné predsavzatia – tento raz už naozaj:) (Autorka: Alica Hrnčíriková)

Kombinácia koučovacích postupov a pomoci vnútorného dieťaťa je stávka na istotu.

Podľa prieskumov len 12 % ľudí, ktorí si dávajú novoročné predsavzatia, ich naozaj naplní. Ak ste sa pevne rozhodli, že tento raz sa do tejto skupiny úspešných pridáte aj vy, možno vám dobre padne nasledujúca podpora založená na overených koučovacích postupoch a skúsenostiach zo spolupráce s vnútornými deťmi.

 

Zmena návykov

Pustiť sa do napĺňania novoročných predsavzatí znamená v skutočnosti prácu na vytváraní nových návykov. Na to potrebujeme chytiť pevne do rúk svoje myslenie. Ako totiž zistili neurovedci, naše správanie je vždy výsledkom našich myšlienok a emócií vyvolaných týmito myšlienkami. Ak máme nejaký návyk (ktorý sa chystáme v rámci novoročných predsavzatí zmeniť), znamená to, že myšlienku, ktorá ho spúšťala, sme opakovali tak často, až vytvorila trvalý zápis v našej dlhodobej pamäti – stala sa pre nás automatickou. Odstrániť takéto trvalé zápisy je nemožné. Ak by sme totiž svoju pozornosť sústredili práve na odstránenie starých zápisov, len by sme ich svojou energiou živili. Vytvárať nové zápisy je však hračka, pretože náš mozog vytvára nové spojenia neustále. Vtip je však v tom, že ak chceme mať vo svojom živote nový návyk, vytvoriť nové spojenie nestačí. Potrebujeme z neho urobiť trvalý zápis. A to si vyžaduje úsilie, pozornosť a čas. A teda trpezlivosť.

 

Emočná podpora

Ako som už spomenula, naše konanie v skutočnosti ovplyvňujú emócie vyvolané istými myšlienkami. Čím viac je myšlienka v súlade s naším vnútrom, tým príjemnejšiu emóciu vyvoláva. Nezriedka si však stanovujeme ciele, pre ktoré necítime vnútornú motiváciu. Veľmi často je naša snaha „pracovať na sebe“ výsledkom nášho presvedčenia, že s nami niečo nie je v poriadku a treba to zmeniť. Máme kilá navyše, fajčíme, nevieme nájsť naplnenie v práci, vychádzať s deťmi alebo partnermi... Lenže presvedčenie, že „ma treba opraviť“, nemôže byť zdrojom príjemných emócií, ktoré potrebujeme ako hnací motor na uskutočnenie želanej zmeny. Čo s tým? Osvedčila sa mi spolupráca s vnútorným dieťaťom. Minimálne do tej miery, aby sme k sebe pristupovali s vedomím, že vo svojom vnútri nosíme 3-4-ročné dieťa, o ktoré sa môžeme starať jedine my. Dávať mu najavo, že nie je v poriadku, treba s ním niečo spraviť a bude to naše novoročné predsavzatie, ho asi nepovzbudí, čo poviete? Takýmito argumentmi ho pre spoluprácu nadchnete ťažko. Ak sa ale rozhodneme schudnúť, prestať fajčiť alebo sa trápiť v práci, ktorá nás nebaví, Z LÁSKY k sebe/vnútornému dieťaťu, naše predsavzatie získa úplne iný emočný základ. A je dobré podporiť ho vysvetlením, prečo sme sa vlastne rozhodli urobiť krok, ku ktorému sa odhodlávame.

 

Splniteľný plán

Keď už sme si istí svojou vnútornou motiváciou, je fajn vytvoriť aj ďalšie predpoklady na to, aby sme pri napĺňaní novoročných predsavzatí uspeli. V prvom rade si formulujme svoj cieľ špecificky, nezostávajme pri túžbach. Ak by sme zostali pri príklade s chudnutím, sformulovali by sme cieľ nie ako „od Nového roka chudnem“, ale napríklad „za 12 mesiacov schudnem 12 kíl“. Náš cieľ tak dostane termín, stane sa merateľný a veľmi jednoducho ho dokážeme rozmeniť na jednotlivé kroky, podľa ktorých nám hneď bude jasné, či je naše predsavzatie realizovateľné. Na základe vyhlásenia „od Nového roka chudnem“ ťažko určiť, či to dáme, či nie. Ale v tom druhom prípade okamžite vieme, či si dokážeme poradiť s jedným kilom za mesiac. Zároveň si tak vieme vytvoriť míľniky na svojej ročnej ceste, ktorých dosiahnutie si môžeme pravidelne spríjemňovať nejakou malou oslavou.

 

Krok za krokom

Rozmeniť ročný plán na mesiace je dobrý štart, treba však pokračovať do väčších detailov. Keď si naplánujeme činnosti na týždennej báze a dôsledne ich vnesieme do svojho pracovného diára, opäť sa posunieme bližšie k realizácii svojho cieľa. Je dobré premyslieť si každú aktivitu do čo najväčších podrobností, aby sme získali istotu, že v stanovenom čase svoju úlohu naozaj splníme. V našom príklade s chudnutím si zrejme budeme plánovať nielen pohybové aktivity, ale aj úlohy spojené so zmenou stravovacieho režimu a podobne. A potom nastane kľúčový krok – každú jednu naplánovanú aktivitu skutočne realizovať. Ak sa niektorá z nich nepodarí, neodložiť celé predsavzatie na ďalší Nový rok, ale povzbudiť sa – so súcitom a pochopením. Ak to nejde, opäť si predstaviť, že sa niečo nepodarilo malému dieťaťu v našom vnútri – objať ho, nájsť tie správne slová a dať mu s láskou ďalšiu možnosť. Nebuďme na seba príliš tvrdí – k malému dieťaťu by sme neboli. Či?

 

Nebuďte v tom sami

Na vytvorenie nových návykov, a teda zautomatizovanie nových zápisov v mozgu potrebujeme dlhší čas. Tie, na ktoré plánujeme zabudnúť, sme si vytvárali celé roky, preto nechcime od seba zmenu okamžite. Je dobré robiť si aspoň stručné poznámky o svojom pokroku – zídu sa nám vždy, keď nás po čase prepadne pocit, že sme sa nikam neposunuli. A ak sa vám bude zdať, že napriek všetkému úsiliu stojíte na jednom mieste, bude dobré vyhľadať vo svojom vnútri tú časť vášho ja, ktorá sa zmene bráni, pochopiť jej potreby a dohodnúť sa s ňou. A ešte jedna dôležitá vec: Zabezpečte si pri napĺňaní predsavzatí podporu zo strany blízkych ľudí. Iste, môže byť pre vás ťažké zdôveriť sa so svojím odhodlaním, ale ak vás má kto podržať, povzbudiť, alebo dokonca skontrolovať vaše napredovanie, je oveľa menej pravdepodobné, že v napĺňaní svojich cieľov zlyháte. Držím vám palce:)

Autorka: Alica Hrnčíriková

2x 0x