Ako v práci predísť strachu zo zlyhania

Jednou z možných príčin, prečo človeka práca nebaví, môže byť i strach zo zlyhania. Pri formulácii tejto problematiky je potrebné pozrieť sa až na samý začiatok vývoja kariéry človeka.

Na pracovisku, v spoločnosti našich kolegov, nadriadených či zamestnancov, trávime väčšinu nášho času. Ak človeka nenapĺňa to, čomu venuje denne mnoho času, či v horšom prípade, ak mu práca spôsobuje stres, dôsledkom môže byť celkový psychický nepokoj a nevyrovnanosť, čo sa odráža vo všetkých ostatných oblastiach života, či už v partnerskom, rodinnom vzťahu alebo i vo vzťahoch medzi priateľmi a známymi. V neposlednom rade sa náš psychický stav odrazí aj na našom zdraví a vitalite.

Jednou z možných príčin, prečo človeka práca nebaví, môže byť strach zo zlyhania. Pri formulácii tejto problematiky je potrebné pozrieť sa na samý začiatok vývoja kariéry človeka. Predpokladáme, že keď človek nastúpil na pracovné miesto, o ktoré sa uchádzal, nepociťoval voči nemu averziu. Je možné, že pokiaľ by človek nemal strach z vlastného zlyhania, ktoré mohol, ale aj nemusel ešte na danej pozícii zažiť na vlastnej koži, oblasť v ktorej pôsobí a jeho náplň práce by nemusela byť dôvodom a zdrojom stresu. Strach zo zlyhania je predpokladom pre rizikové správanie v medziľudských vzťahoch, ktoré sa prejavuje rôzne. Nasledujúce stratégie ľudského správania rozpracovala Karen Horneyová.

Človek môže zvoliť stratégiu úteku od ľudí, tzn. uzatváranie sa do seba. Človek radšej neurobí nič, pretože sa riadi heslom: „kto nič nerobí, nič nepokazí.“ Oproti tomu, niektorí jedinci majú tendenciu ísť proti ľuďom. Jedinec, ktorý sa cíti byť ohrozený, robí všetko pre to, aby pocitovo získal prevahu nad ostatnými vo svojom okolí, v tomto prípade teda najmä nad kolegami a ľuďmi na pracovisku. Poslednou stratégiou, ku ktorej sa ľudia pri pocite ohrozenia v práci utiekajú, je tzv. pohyb k ľuďom, keď sa u jedinca prejavujú sklony k submisívnemu správaniu. Profesor Hogan rozpracoval túto teóriu podrobnejšie, vytvorením modelových rizikových tendencií správania. Rizikové správanie sa zvykne prejaviť až po dlhšom čase, najmä v období pocitu záťaže, nečakaných zmien, prípadne aj keď sa človek svojmu okoliu príliš otvorí, konkrétne ide o:

  • Entuziazmus (výbušný typ správania na pracovisku, človek sa rýchlo nadchne, rovnako rýchlo sa vie sklamať a utápať sa v pocite beznádeje).
  • Ostražitý (človek je podozrievavý, až nedôverčivý voči svojmu okoliu, kritiku znáša ťažko).
  • Opatrný (človek sa bojí urobiť akékoľvek rozhodnutie, má permanentný strach zo zlyhania).
  • Rezervovaný (neempatický a introvertný typ správania).
  • Pasívne-agresívny, tvrdohlavý (spolupracuje len zdanlivo, v skutočnosti nemá záujem o kolektívnu prácu).
  • Sebaistý (tento typ správania hraničí až s aroganciou a prehnaným pocitom vlastnej dôležitosti).
  • Charizmatický (človek s týmto typom správania si je vedomý svojho šarmu, pomocou ktorého na pracovisku manipuluje ostatných).
  • Teatrálny (sangvinický a neempatický typ správania).
  • Výstredný (kreatívny, tento človek v kolektíve vyniká, často je však nepochopený).
  • Svedomitý (puntičkár, detailista, ale večný kritik).
  • Lojálny (jeho empatia a snaha vyhovieť všetkým je na škodu najviac jemu samému).

Pokiaľ chce človek efektívne riešiť problémy, musí ich najprv definovať a pomenovať. Poznanie jednotlivých typov charakterov na pracovisku a nájdenie sa v niektorom z nich môže byť prvým krokom pre zvládnutie stresu v práci. Pokiaľ si uvedomíme, ako na druhých pôsobíme, naučíme sa naše správanie kontrolovať a zároveň aj druhým načúvať, zvýšime tým vlastné šance pre eliminovanie stresu z toho čo robíme a postupne sa nám podarí odstrániť strach z neúspechu.

Doposiaľ sme hovorili o strachu zo zlyhania a strachu z kritiky ako o zdroji stresu. Pokiaľ však pociťujeme, že zdrojom nášho stresu z práce je človek pohybujúci sa v našom okolí, či už nadriadený, kolega alebo podriadený, teórie o rizikových tendenciách správania môže byť odpoveďou aj tu. Pokiaľ sa naučíme rozoznávať, akým správaním sa vyznačujú jedinci okolo nás, môžeme sa naučiť, ako sa s týmto typom správania na pracovisku postupne vyrovnať a čeliť mu. Problém môžeme riešiť buď snahou o úplnú zmenu problému, čím konfrontujeme aj zdroj stresu a v pracovnom prostredí sa akoby nanovo adaptujeme. Druhým možným riešením je aj zmena nášho pohľadu na situáciu a regulácia stresu. Prehodnotíme svoj rebríček hodnôt, pričom do popredia postavím veci, ktoré nás robia šťastnými. Avšak, základom úspechu je v prvom rade uvedomiť si vlastnú hodnotu a kvality.

3x 0x