Čo je pre vás v živote skutočne dôležité?

„Ak je človek nespokojný so svojím stavom, môže ho zmeniť dvoma spôsobmi. Buď zmení podmienky svojho života, alebo svoj duševný postoj. Prvé nie je vždy možné, to druhé je možné vždy.“

Stephen Covey raz povedal: “Dávať to najdôležitejšie na prvé miesto patrí k najpodstatnejším veciam v živote.” A ja s ním absolútne súhlasím. Preto sa snažím mojim klientom pomôcť uvedomiť si, aké dôležité je mať stanovené ciele, poznať hodnoty, ktoré riadia ich život a pristupovať veľmi svedomito a cielene k prioritám. 

Neustále sa v našom živote rozhodujeme medzi tým, čo chceme robiť a tým, čo musíme robiť (povinnosti, záväzky, úlohy). Neustále sa rozhodujeme, ako najlepšie využiť čas, ktorý máme k dispozícii. Rozhodnutie medzi tým, čo je „dobré“ a čo je „zlé“ je však oveľa jednoduchšie ako rozhodnutie medzi tým, čo je „dobré“ a čo „najlepšie“.

Ukážme si to na metafore hodiny a kompas. Hodiny predstavujú naše záväzky, schôdzky, časové harmonogramy, ciele, aktivity – to, na čo vynakladáme svoj čas a ako ho riadime. Kompas zosobňuje našu víziu, princípy, poslanie, svedomie, smerovanie – to, čo považujeme za dôležité a ako vedieme svoj život. Kedy začínajú problémy? Keď začneme vnímať rozpor medzi hodinami a kompasom, teda keď to, čo robíme, neprispieva k dosiahnutiu toho, čo je pre nás to najdôležitejšie

Položte si na úvod nasledujúce otázky:
• Dokončíte každý deň svoju prácu?
• Viete, aký objem práce by mal vo vašom prípade pripadať na jeden pracovný deň?
• Keď zistíte, že zaostávate za plánom, viete, ako určiť v čom je problém?
• Darí sa vám dokončovať projekty rýchlo a efektívne?
• Viete presne, aký objem práce dokážete zvládnuť?
• Viete, ako si pribrať nové úlohy tak, aby to nenarušilo vašu existujúcu prácu?
• Dokážete rozlíšiť skutočne naliehavé situácie nedôležitých vyrušení?
• Pracujete na projektoch kontinuálne?

Čo môžete urobiť na to, aby ste si ujasnili, čo je pre vás skutočne dôležité:

Stanovte si cieľ. Ak chcete vedieť, kam mierite, musíte v prvom rade vedieť to, odkiaľ idete. Rovnováha pracovného a osobného života sa začína po prvé určením východiskového bodu (vyjasniť si, ktoré oblasti života sú pre mňa dôležité a ako sú naplnené, priority) a po druhé stanovením si následného cieľa.

Existuje mnoho spôsobov, ako si roztriediť činnosti, aby ste využili svoj čas efektívne. Jedným z nich je aj spôsob, v ktorom si rozdelíte zoznam aktivít do štyroch skupín:
1. Čo musím urobiť. 
2. Čo by som mal urobiť. 
3. Čo by bolo dobré urobiť (čo chcem urobiť). 
4. Čo skutočne chcem urobiť.
Následne si vytvorte zoznam úloh (ciele) na najbližšie obdobie (týždeň) a rozdeľte ho podľa priorít.

Nastavte si priority. Na konci každého dňa si napíšte 5 najdôležitejších vecí, ktoré musíte nasledujúci deň urobiť. Napíšte si zoznam všetkých úloh a vyberte najdôležitejšie, tie ktoré musíte urobiť. Priraďte im hodnotenie od 1 (malá dôležitosť) po 10 (veľká dôležitosť) a to podľa toho ako sú naliehavé a ako sú dôležité.

Alebo si vyskúšajte Systém prioritizácie Briana Tracyho (dôležitosť úlohy = potenciálne následky):
A = veľmi dôležitá úloha, musíte ju urobiť. Ak ju neurobíte bude to mať negatívne následky, ak ju urobíte tak pozitívne
B = úloha, ktorú by ste mali urobiť. Jej splnenie / nesplnenie bude mať iba mierne následky
C = niečo, čo by bolo fajn, keby ste urobili. Nebude to však mať žiadne následky
D = delegovať
E = eliminovať, do koša, nemá prakticky žiaden význam

Vytvárajte si týždenné a denné plány. Používajte pravidlo 60 – 20 – 20. 60% pre plánované úlohy, 20% pre vyrušenia a zlodejov času a 20% pre sociálne kontakty. Denný plán by mal v zásade obsahovať len to, čo chcete v priebehu tohto dňa skutočne vybaviť alebo čo vybaviť musíte a rovnako aj chcete.

Plánovanie denného programu v 5 krokoch
1. Zapíšte si všetky úlohy
2. Odhadnite dĺžku činností
3. Naplánujte si rezervy
4. Rozhodnite o prioritách a delegovaní
5. Záverečná kontrola

Buďte pozitívni, vášniví a plní entuziazmu. Ak ste nešťastní alebo nespokojní s niektorou oblasťou svojho života, niečo je nesprávne na úrovni vášho myslenia, cítenia alebo konania a je potrebné napraviť to. Potrebujete mať jasnú predstavu osoby, ktorou by ste chceli byť, a predstavu života, ktorý by ste chceli žiť. Nezačínajte myšlienkami na prekážky a obmedzenia, s ktorými treba počítať. Začnite s predstavou, že žiadne obmedzenia pre vás neexistujú. Rozhodnite sa, čo je ideálne, skôr než sa rozhodnete, či je to možné. 

Postavte sa tvárou v tvár tomu, čo nefunguje. Neprehliadajte svoje problémy, nenahovárajte si, že je všetko v poriadku a najmä že vy ste v poriadku. Odlíšte fakty od problémov. Fakty sú nemenné, nemáte na ne vplyv a nedokážete s nimi nič urobiť. Zmierte sa s nimi. Problém je niečo, s čím dokážete niečo urobiť. Je to nejaká výzva alebo úloha, ktoré dokážete riešiť. Takže ich vyriešte.

Prevezmite 100% zodpovednosť za svoje myšlienky, postoje a konanie. Výhradne pod kontrolou máme naše myšlienky, máte teda možnosť zvoliť si vlastnú reakciu na udalosti, zaujatie postoja. Naprogramujte sa optimisticky – ľudia sú optimistickí alebo pesimistickí v závislosti od svojho „spôsobu výkladu“ (od toho, aké zaujmú k veciam a situáciám stanovisko či postoj). Postoj je niečo, čo dokážete zmeniť iba VY a to vždy, alebo ak chcete kedykoľvek. 

Zabojujte s negatívnymi emóciami. Odmietnite ľudí kritizovať, odsudzovať alebo z čohokoľvek obviňovať. Začnite si všímať svoje negatívne myšlienky (keď vás niečo nahnevá, sklame alebo vo vás vyvolá negatívne pocity). Je nevyhnutné vedome sa rozhodnúť nenechať sa ovládať týmito emóciami. Vyvarujte sa „vnútorných domnienok“ a prestaňte odsudzovať a posudzovať druhých. 

Naučte sa povedať „nie“. Hovoriť „nie“ by malo byť pre nás bežnou vecou a už vôbec by sme z toho nemali robiť taký problém ako robíme. Zapamätajte si, nie je nič zlé na tom, ak poviete „nie“, dôležité je, ako poviete to „nie“. 

Prekonajte hnev. Prvotná príčina hnevu je obvinenie – seba alebo druhých z niečoho, čo urobili alebo neurobili. Prijmite zodpovednosť za situáciu: „Ja som zodpovedný/á.“ Aj keď nie ste zodpovední za to, čo sa stalo, ste zodpovední za to, ako zareagujete, ako sa k tomu postavíte, zaujmete postoj.

Zabojujte so strachom. „Ak by ste boli v súčasnosti finančne nezávislí a mali také množstvo peňazí, aké by ste boli schopní minúť do konca svojho života: „Čo by ste robili inak? Čo by ste skúsili a čo zanechali? Čo by ste začali robiť a čo prestali robiť?“ (cieľom je zistiť čo by ste urobili, keby ste nemali strach z chudoby a núdze). Položte si otázku: „Čo najhoršie sa môže stať?“ (zvážte, čo je to najhoršie, čo sa vám môže stať, ak sa do toho pustíte). „Čo môžem urobiť, aby som to prekonal/a?“ (nájdite spôsoby, ako so strachom zabojovať, ako sa pripraviť na zakceptovanie toho najhoršieho). „Čo získam tým, ak prekonám tento strach?“ (zaoberajte sa tým, aký to bude mať pozitívny dopad na váš život, čo pozitívne vám to prinesie, čo tým pre seba získate).

Odpustite, zabudnite a zanechajte akýkoľvek negatívny zážitok. Odpustenie nemá nič spoločné s druhým človekom, neznamená schválenie jeho správania alebo nepriateľského krutého činu, je to výhradne sebecký čin a týka sa len vás samotných, neoslobodzuje tým iných, ale vás. Odpustite vašim rodičom, intímnym partnerom, všetkým ostatným, sebe.

Uzatvorte nedokončené veci. Nedokončené veci často predstavujú oblasti v našom živote, kde máme bloky alebo strach, kde si neveríme. Nechávame ich narastať, až nás nakoniec prevalcujú. Dôvodom, prečo mnohí z nás nedokončené veci odkladajú je strach. A ten spôsobuje, že strácame pevnú pôdu pod nohami a prestávame si veriť. Ak neuzavriete minulosť, nie ste natoľko voľní, aby ste sa mohli chopiť prítomnosti. 

V každom probléme, nezdare, prekážke či neúspechu hľadajte ponaučenie, kľúčové posolstvo pre svoj ďalší život.

Ak chcete stihnúť viac vecí ako doteraz, 
musíte začať pracovať efektívnejšie. 
Riešením totiž nie je pracovať dlhšie, 
ale zorganizovať si svoj pracovný čas tak, aby ste všetko stihli.

A ako zistíte, že váš čas využívate neefektívne?
• Neustále preťažený program, viac ako 55 pracovných hodín týždenne, častá práca po večeroch a víkendoch
• Neschopnosť splniť termíny, časté omeškanie a pocit, že je potrebné niečo stihnúť
• Unáhlené rozhodnutia
• Strach delegovať prácu 
• Neschopnosť odmietnuť novú úlohu
• Dlhý zoznam ľudí, ktorý čakajú na schôdzku
• Pocit, že nemáte situáciu pod kontrolou, že strácate prehľad o vašich cieľoch a prioritách
• Perfekcionizmus
• Stres
• Málo času alebo žiadny čas pre rodinu, spoločenské udalosti, šport, koníčky, zábavu atď.

Uzavriem tento článok dvojicou otázok, ktoré vám pomôžu uvedomiť si, ako efektívne využívať čas:
• Čo môžem odteraz urobiť, aby som efektívnejšie využil/a svoj čas?
• Čo skutočne urobím, aby som efektívnejšie využil/a svoj čas? 

7x 0x