Koučing verzus dávanie rád

O tom, ako sme každý najlepším expertom na vlastný život.

Druhou najčastejšou otázkou po: “Čo je to vlastne ten koučing?”,  je otázka:

 “Ako mi môže kouč pomôcť, keď predsa nie je expert v mojej oblasti?

Takto som sa stretla s kamarátkou, ktorá sa ma opýtala podobnú otázku. Sama pracuje v bankovom sektore a venuje sa špecifickým bankovým operáciám, o ktorých bežný človek naozaj nemá šancu nič vedieť. Keď som jej povedala, že ona sama predsa najlepšie vie, čo by jej pomohlo, vôbec sa netvárila nadšene. 

Ani sa jej nedivím. Od detstva sme zvyknutí pýtať si a dostávať rady ako na tanieriku. Rodičia aj učitelia predsa vždy najlepšie vedeli, čo je potrebné robiť a ako sa rozhodnúť. Sme zvyknutí na pohodlie rád. Niekto nám dá radu, a my už len vyhodnotíme, či sa nám rada hodí alebo nie. No nemusí to byť vždy iba takto. 

S radením, či už sú to rady nevyžiadané, alebo v lepšom prípade vyžiadané, vidím ako koučka tri zásadné problémy:

  • Po prvé, osobná skúsenosť je neprenosná. To čo funguje mne, nemusí inému. A často potom dochádza ku sklamaniu, že dobre mienená rada vypáli inak ako sme čakali. Zlé nastavnené očakávania sú v tomto prípade často zdrojom sklamania.
  • Druhy problém je, že ako koučka sa snažím pristupovať k ľudom s rešpektom a považujem ich za dostatočne vnútorne silných. Radením im predsa beriem ich schopnosť porozmýšľať nad vlastnou situáciou. Keď dávam radu, nadraďujem sa nad toho druhého. Ja som ten kto vie, a ten druhý zasa ten, ktorý je slabší a nevie. Ak rešpektujem klienta, dávam mu úctu a zároveň slobodu, rozhodnúť sa a prijať zodpovednosť z vlastného rozhodnutia.
  • A tretí problém je, že kouč nie je expert. Ani poradca. Ani mentor. Ani terapeut. Nie je v ľudských silách žiadneho kouča vyriešiť problém za jedno sedenie. Kouč však motivuje klienta k uvedomeniu. V koučovaní veríme, že v nás samých sú zdroje poznania. My najlepši vieme ako situáciu vyriešiť. My sme tí, ktorí vedia, ako to ovplyvni ďalšie oblasti nášho života a ľudí v našom okolí. A nikto nám presnú radu nedá. Lebo naša situácia je jedinečná a  my sami v sebe máme dostatok zdrojov na riešenie a zmenu.

Na výcviku koučingu som si zapamätala jednu podstatnú vec, ktorú nám naša lektorka a mentorka Deniska Kmecová povedala hneď v úvode:

“Dobrý kouč je lenivý a hlúpy.”

A presne tak to naozaj je. Dobrý kouč nemá agendu ani dopredu pripravené rady. Je prítomný, rešpektujúci, sústredene počúva a kladie silné otázky.

Autor: Jaroslava Bernáthová

 

0x 0x