Mozog sa dá trénovať podobne ako sval

“Všetci sme sa narodili s ďaleko adaptabilnejším, univerzálnejším, prispôsobivejším mozgom, ako sme tušili.” Paul Bach-y-Rita

Kvalita nášho života, závisí od kvality nášho myslenia.  A my máme voľbu mať “kvalitné” myšlienky. Sme schopní mať pod kontrolou svoje myslenie a vedome voliť a sme schopní nahradiť neužitočné myšlienkové vzorce užitočnými. Zmenou myslenia sme schopní zmeniť svoje rozhodnutia a činy a tým pádom svoje životy.

Tento článok obsahuje informácie o fungovaní mozgu, ktoré môžu zmeniť váš pohľad na to, čo sa vo vašom živote deje a pomôcť vám uvedomiť si, že nie ste pasívnymi príjemcami svojho “osudu”, ale že svoj život dokážete zobrať do svojich rúk a zmeniť ho. A to vďaka tomu, aký spôsob myslenia používate. Pretože vaše myšlienky majú vplyv na to, ako sa cítite, a to má vplyv na to, ako sa rozhodujete a čo nakoniec urobíte, teda na vaše voľby a činy.

Ako sa na mozog a jeho schopnosť meniť sa a meniť realitu pozerá neuroveda? Čo hovorí o našej schopnosti získavať nové návyky, medzi ktoré spôsob myslenia rozhodne patrí? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Mozog, rovnako ako telo, sa dá trénovať.  Z pohľadu myslenia je toto skutočne kľúčová informácia. Mozog je ako sval, a ako sval ho dokážete vytrénovať, napríklad na rastové myslenie, na užitočné a prínosné myslenie, na tvorbu užitočných a prínosných návykov. Naše myšlienky totiž môžu zmeniť hmotnú štruktúru mozgu. Mozog dokáže zmeniť svoju vlastnú štruktúru a funkciu prostredníctvom myslenia a aktivity. Hovoríme o tzv. plasticite mozgu (schopnosť mozgu meniť sa, schopnosť premieňať samého seba). Maximálne sústredená pozornosť je nevyhnutnou podmienkou dlhodobých plastických zmien. To znamená, že ak sa naučíte sústrediť pozornosť na “tie správne” myšlienky, ak budete venovať pozornosť užitočným a prínosným myšlienkam, a len tie budete vpúšťať do svojej mysle, vo vašom živote, môže postupne nastať zmena, pretože si vytrénujete mozog na rastové myslenie.

Hlavnou funkciou nášho mozgu je nachádzať asociácie, spojenia a väzby medzi zlomkami informácií. Mozog je spájací stroj. Každá myšlienka, zručnosť a vlastnosť, ktoré máme, sú zložitou mapou spojení medzi jednotlivými informáciami uloženými v rôznych častiach mozgu. Akonáhle spracúvame nejakú myšlienku, vytvárame v našej mysli mapu tej myšlienky a potom ju podvedome v zlomku sekundy porovnávame s existujúcimi mapami. Ak objavíme dosť pevné spojenie medzi novou myšlienkou a svojimi existujúcimi mapami, môžeme vytvoriť novú mapu. Keď vytvoríme novú mapu, cítime motiváciu k nejakému činu. Predstavte si spôsob, akým voda tečie po povrchu Zeme. Voda si nachádza cestu v zemi a časom sa táto dráha prehlbuje a stáva sa menej a menej pravdepodobným, že voda potečie inokadiaľ. Rovnakým spôsobom vytvárame spoje medzi našimi neurónmi, ktoré sa postupne ukotvujú.

Mozgová aktivita je ako plastelína, s ktorou sa človek neustále hrá. Všetko, čo robíme, tento kúsok plastelíny tvaruje. Plastický mozog je ako zasnežený zimný svah. Niektoré jeho aspekty – ako sklon, kamene, konzistencia snehu – sú dané, podobne ako naše gény. Keď sa rozhodneme zísť po svahu na saniach, môžeme ich riadiť, a takto dôjdeme na koniec trasy, ktorú určuje jednak to, ako sme riadili sane, a jednak charakteristiky svahu. Čo sa stane, keď zídete svah po druhýkrát? S veľkou pravdepodobnosťou skončíte na nejakom mieste, ktoré je veľmi blízko trase prvej jazdy. A ak strávite celé dopoludnie sánkovaním, budú tu koľaje, ktoré sme vyjazdili a bude ťažké sa z tých stôp vymaniť. A tieto stopy už nie sú geneticky určené.

Výsledkom týchto duševných “koľají”, akonáhle sú raz položené, môžu byť návyky – užitočné alebo neužitočné. Na vyvinutie novej dráhy, je potrebné zablokovať alebo obmedziť jej konkurenta, ktorým je najčastejšie tá najobvyklejšia používaná dráha. To znamená, že je možné vytvoriť v našom živote nový návyk, ktorý bude dostatočne silný na to, aby prekryl návyk pôvodný. Napríklad vytvoriť návyk rastového myslenia a prekryť a oslabiť tak návyk negatívneho myslenia.

'Myseľ je ako plodná záhrada. 
Ak chcete, aby kvitla, musíte sa o ňu denne starať. 
Ak chcete žiť naplno, musíte držať stráž pri vchode do svojej záhrady
a nechať do nej vstúpiť len tie najlepšie myšlienky.“

(z knihy Mních, ktorý predal svoje ferrari)

Ak sa teda nad tým zamyslíme, neuroveda nám celkom jasne hovorí, že sme schopní odnaučiť sa “neprospešnému” návyku a naopak vybudovať si návyk nový, ktorý bude pre nás užitočný a prínosný.  To, akým spôsobom rozmýšľame, je teda otázkou návyku. A to tým pádom znamená, že za to, kde sme dnes, si môžeme sami, pretože sme si navykli rozmýšľať istým spôsobom, ktorý nás priviedol tam, kde sme dnes.  Naučili sme sa používať isté myšlienkové vzorce. Ako však neurovedci tvrdia, dokážeme tieto vzorce potlačiť na minimum a vybudovať si nové myšlienkové vzorce.

Jedno je však isté, situáciu, v ktorej sa nachádzame dnes, nezmeníme použitím tých istých myšlienkových vzorcov, ktoré nás do tejto situácie priviedli. Použijem citát Johna C. Maxwella: “Meniť návyky ľudí a ich spôsoby myslenia je ako písať inštrukcie do snehu počas búrky. Každých dvadsať minút musíte nápisy obnovovať, až kým si ich ľudia neosvoja.” Takže je to ako s tou plastelínou, ktorú neustále modelujete.

Neuroveda ukazuje, že môžeme zmeniť spôsob, akým myslíme, a že to nie je tak obtiažne, ako sme sa domnievali. Zmeniť návyk je náročné, ale nechať ho tam, kde je a vytvoriť úplne nový návyk sa ukazuje ako oveľa dosiahnuteľnejšie. Môžeme zanechať problémové spojenie tam, kde je a sústrediť sa navytvorenie nového spojenia. Práve to sa deje v mozgu, keď sa sústredíme na riešenia. Ak chceme pevne ukotviť nové správanie, potrebujeme venovať našej novej mentálnej mape dostatok pozornosti, dostatočne dlhú dobu, aby sme zaistili, že sa pevne vryje do nášho mozgu.

Väčšina z nás si mozog predstavuje ako nádobu a učenie sa, ako dávanie vecí dovnútra. Ak sa snažíme zbaviť nejakého návyku, myslíme si, že riešením je dať do nádoby niečo nové. Pokiaľ sa ale naučíme nejaký návyk, ten sa usídli na mozgovej mape a zakaždým, keď ho opakujeme, získava nad mapou väčšiu vládu a zabraňuje tak využitie toho priestoru “dobrými” zvykmi. To je dôvod, prečo “odnaučovanie” býva oveľa náročnejšie ako učenie sa.

Aby zostal mozog v kondícii, musíme sa stále učiť niečo nové a nie len opakovať už zvládnuté zručnosti. Otázka znie, čo musíte robiť, aby ste skutočne ovládli nové zručnosti. Po krátkom období cvičenia, ako keď sa “bifľujeme” na skúšku, je pomerne jednoduché sa zlepšiť, pretože skôr posilňujeme už existujúce synaptické spoje. To, čo sme sa takto naučili, však rýchlo zabúdame. Udržať si zlepšovanie v zručnosti a jej trvalé osvojenie si vyžaduje pomalú, ustavičnú prácu, ktorá pravdepodobne vytvára úplne nové spojenia. Preto sa odporúča pozitívnemu mysleniu sa venovať pravidelne a každý deň, aby ste si vytvorili a neskôr upevnili nové spojenie, a postupne mysleli novým spôsobom, ktorý bude pre vás prínosným a prekryje tak myslenie staré, teda pôvodné.

Môžeme zmeniť anatómiu svojho mozgu iba tým, že používame svoju predstavivosť. Dôvodom je to, že predstavovanie si nejakého činu a jeho uskutočňovanie sa od seba nelíši natoľko, ako by sme si mohli myslieť. Pri akcii a pri predstavách sa aktivuje mnoho rovnakých častí mozgu. To vysvetľuje, prečo môže iba predstavovanie si, vylepšiť aj skutočný výkon. Neurovedci dokazujú, že pokiaľ si človek predstavuje, že používa svoje svaly, skutočne si ich posilňuje. Čím rýchlejšie si dokážeme niečo predstaviť, tým rýchlejšie to dokážeme takisto uskutočniť. Všetko, čo si naša “nehmotná” myseľ predstaví, za sebou zanecháva hmotné stopy. A to je ďalší dôkaz toho, že myšlienky sú prvotnou príčinou toho, čo sa v našich životoch deje. Čo si naša myseľ dokáže predstaviť, to dokáže aj uskutočniť.

Pred chvíľou som spomenul, že naše myšlienky majú vplyv na naše pocity, teda na to, čo cítime. “Nie sme “konštruovaní” ako racionálne bytosti. Kedykoľvek sa rozhodujeme, náš mozog je zaplavený emóciami a jedná pod ich nevysvetliteľným vplyvom. Emócie sú nepostrádateľnou súčasťou rozhodovacieho procesu. Svet je plný podnetov a sú to naše pocity, ktoré nám pomáhajú medzi nimi voliť.

Proces myslenia vyžaduje pocity, pretože naše pocity nám umožňujú pochopiť všetky informácie, ktoré nedokážeme uchopiť priamo. Myseľ je tvorená dvoma rozdielnymi systémami: prvý je racionálny a vedomý a druhý je rýchly, emočný a nevyžaduje žiadne vedomé úsilie. Kľúčom k správnemu rozhodnutiu je uvedomiť si, kedy je potrebné sa spoľahnúť na ktorý z nich. A ako ovládame svoje pocity? Tým, že o nich premýšľame.”

Ďalší dôležitý poznatok, náš mozog nám umožňuje uvažovať o momentálnom stave mysle, čiže ďalší dôkaz, že myšlienky a dokonca aj emócie, dokážeme dostať pod kontrolu. “Racionálny mozog nedokáže emócie umlčať, ale pomáha nám posúdiť, ktorým z nich máme načúvať. Schopnosť kontrolovať vlastné ja, ovládať svoje rozhodnutia, je jedným z darov ľudského mozgu.”

Na záver zacitujem profesora neurovedy, Michaela Merzenicha: “Mozog bol skonštruovaný tak, aby sa menil.” Tak sa tomu nebráňte. Prestaňte tvrdiť, že ste už raz takí a že sa zmeniť jednoducho nedokážete. Prestaňte meniť seba, začnite si osvojovať nové myslenie, nové užitočné myšlienkové vzorce. Tých niekoľko riadkov vyššie, sú dôkazom o tom, že to skutočne ide a že vy to skutočne dokážete.

Som presvedčený, že každý z nás môže žiť mimoriadny život. Každý z nás je schopný dosahovať ciele, ktoré si stanoví. Každý z nás má obrovský a najmä nevyužitý potenciál na to, aby namiesto snívania a dúfania konal a robil v živote užitočné a pozitívne zmeny. Každý z nás totiž dokáže dostať pod kontrolu svoje myšlienky a postoje a rovnako dokáže kontrolovať svoje rozhodnutia, voľby a činy. A to je základ celého nášho úspechu. 


Je to naša voľba byť šťastný a uspieť...

 Ak chcete niečo zmeniť vo svojom vonkajšom svete, musíte začať vo svojom vnútri. 
Zmeňte najskôr povahu myšlienok. Zmeňte spôsob, akým sa na to pozeráte.
Zmeňte spôsob, ako si interpretujete životné okolnosti.“

 

 

8x 0x