Motivácia ľudí je kľúčom k rastu

Kto sa nestretol v práci s vlastnou demotiváciou? S pocitom, že to, čo robíte je zbytočné a nič vás tam neteší. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Odpoveď je – dá……… …. ak to chcete aj vy.

Dlhodobo vykonávať jednotvárnu prácu, dáva ľudskej psychike poriadne zabrať. A to v rôznych pracovných oblastiach a na rôznych úrovniach zodpovednosti. Po čase sa dostávate do začarovaného kruhu. Máte obdobia, že nechcete ešte hodiť flintu do žita a potrebujete niečo zmeniť a máte obdobia, že vám to je jedno. Po dlhej dobe, vám to už začne byť jedno a vy už potrebu zmeny nepociťujete. Ste demotivovaný a začnete mať problém sa s tým pocitom vysporiadať. Snažíte sa jednoducho prežiť tak, že robíte čo musíte a očami posúvate hodinovú ručičku. Akýkoľvek zmysel vo vašej činnosti nevidíte. Aj keď ste sa v minulosti o niečo pokúšali, bolo to zbytočné. Na úspechy, ktoré ste mali, rýchlo zabudnete, lebo sa jednoducho začnete sústrediť, že všetko je proste zle.

Zrazu zistíte, že chodíte po firme a svoj prístup rozširujete ďalej. Robíte to tak, že si to ani sami niekedy neuvedomujete. Neveríte, že sa môže niečo zmeniť.

Hovorí sa, že človek by mal zmeniť zamestnanie približne každých päť rokov. Je to však veľmi individuálne, pretože táto potreba môže byť kratšia alebo aj dlhšia. Závisí to od samotného zamestnanca. Špeciálne riadiace funkcie potrebujú nový „vietor“, ktorý posunie spoločnosť niekam ďalej. Títo jedinci budú chcieť zavádzať zmeny. Tie sú nevyhnutné, inak by spoločnosť stagnovala a výsledky by klesali. A tu nastáva problém.

Zmeny nikto nemá rád, je to prirodzené. Niektorí ich však dokážu akceptovať a niektorí ich kategoricky odmietajú. Dôvody môžu byť rôzne, či už majú problém sa im prispôsobiť, ale nevidia v zmenách zmysel. Pretože ak niečo dlhoročne funguje, nie je potrebné to meniť. Pohľady zamestnancov sa častokrát líšia od pohľadu zamestnávateľov.

Či už to budú zamestnanci akceptovať alebo nie, zmeny sú potrebné a sú dobré. Ak niekto príde do spoločnosti s cieľom pozdvihnúť firmu, neostáva mu zo začiatku nič iné, ako pracovať s materiálom, ktorý má k dispozícii. Po istom čase si začne všímať to, ako kto pracuje. A pozornosti neuniknú ani demotivátori. A tu nastáva výzva. Pokúsiť sa nanovo motivovať ľudí, ktorí už motiváciu stratili. Nevyhnutné sú osobné pohovory. Zistiť viac o pozadí konania jednotlivých členov je veľmi dôležité, rovnako ako zistenie, či chcú skúsiť nové veci, zmenu. Prezistiť, čo potrebujú na to, aby boli nanovo motivovaní. Ako niekto známy raz povedal: “Neexistuje horší zamestnanec, ako zamestnanec bez motivácie.“ Ak sa zamestnanec chce zmeniť, je viacero spôsobov ako mu motiváciu zvýšiť. Ja odporúčam koučing. Je to spôsob, kde zamestnanec sám príde na to, ako sa nanovo namotivovať. Pomocou procesu zmeny, začne sám prichádzať s novými nápadmi. A ak ich bude nadriadený akceptovať alebo ochotný komunikovať, motivácia je na správnej ceste.  Môže sa stať aj to, že zamestnanec je natoľko demotivovaný, že už mu to je jedno a nechce nič meniť. Chce byť nastavený do hybernačného módu a len prežiť. Môže prísť aj na to, že z firmy chce odísť. Rozhodnutie je len jeho. Oriešok bude motivovať hybernátora, ale ani to nie je stratené.

Nový „vietor“ chce aby veci fungovali, no ako to zariadiť ak niekto iný nechce. Tu sa natíska otázka, za čo je vlastne zodpovedný. A ak to vie, potom akých ľudí je ochotní tolerovať

Príbeh na zamyslenie

Iveta pracovala ako projektová manažérka v jednej spoločnosti už osem rokov. Svoje pracovné povinnosti si plnila dobre. Okrem malých chýb, ktoré urobia skoro všetci, jej nebolo čo vyčítať. Vedenie spoločnosti si ju vážilo hlavne pre dobre vykonanú prácu. Iveta však v rámci svojej pozície spolupracovala s viacerými inými kolegami. No tí ju nemali veľmi v láske. Iveta mala vo zvyku demotivovať ľudí. Robila to šikovným spôsobom. Ak niekto, s kým v daný čas pracovala na projekte prišiel s nápadom, automaticky  ho zavrhla a dehonestovala ho. Nemala snahu o diskusiu. Takto veci riešila tak, ako chcela ona. Mala svoju nadvládu. Jej riešenia boli dobré, no časom už nikto s ňou nechcel spolupracovať. Vedenie spoločnosti videlo problém v členoch tímu, pretože výsledky boli, hlbšie nič nezisťovali. Keď sa opýtali Ivety, prečo ľudia nespolupracujú, odpovedala im, že nie sú vhodní kandidáti, nemajú dostatok skúseností a podobne. Nebol dôvod jej neveriť. A tak vo firme členov tímu jednoducho vymenili za nových. Kládli do toho obrovskú nádej, že tentokrát to bude v poriadku. Dali si záležať, aby prijali ľudí s dostatočnými skúsenosťami. Jeden z prihlásených kandidátov – Tomáš – mal veľmi bohaté skúsenosti s projektovým riadením a tak si vedenie povedalo,  že bude na rovnakej pozícií ako Iveta. Ju odľahčia od niektorých projektov a budú pripravený na ďalšie a väčší nárast projektov v budúcnosti ustoja. Ľudia v Tomášovom tíme boli spokojní, vždy pri stretnutiach viedli živé diskusie a bolo vidieť, že spolu dobre fungujú. Ľudia mali dobrú náladu aj napriek veľkej pracovnej záťaži. Tomáš so svojim tímom zorganizoval teambuilding, na ktorý prišli aj niektorí z Ivetinho tímu. A ako to zvyčajne býva, po nejako čase spustili na Ivetu nadávky a farbisto opisovali jej štýl riadenia. V uvoľnenej atmosfére to nikto neriešil. Tomášovi to však nedalo, a tak sa pri najbližšej príležitosti Ivety opýtal, či môže ísť na jej tímové stretnutie. Chcel zistiť pravdu a možno sa aj niečomu priučiť. Predsa len, mala už skúsenosti a rešpektoval ju.

Na stretnutí pochopil, čo ľudia na teambuildingu  hovorili. Iveta priam s ľuďmi manipulovala. Tomáš si ju po stretnutí zastavil a snažil sa jej podať svoj pohľad na vec veľmi taktným spôsobom. No Iveta to nechcela prijať. Bol tam predsa nový, čo on môže vedieť ako to u nich funguje. Nech sa radšej učí od nej. Tomáš sa rozhodol upozorniť vedenie spoločnosti na Ivetin prístup. Vysvetlil im, že jej spôsobom ľudí demotivuje a nechcú pre ňu pracovať. Nemajú chuť čokoľvek riešiť a o chvíľu odídu zo spoločnosti. Tí mu neverili. Ospravedlňovali Ivetu slovami, že má nových členov tímu, vraj potrebujú čas na zabehnutie, preto im musí hovoriť čo majú robiť, že Iveta má skúsenosti a jej tím má dobré výsledky. Vedenie nechcelo vidieť problém, ktorý ich spoločnosť mala. Tomáš dostal nápad a navrhol im, že pri najbližšom projekte si vezme Ivetin tím, aby videli či sa mu podarí ich motivovať. Ak áno, preberú to ešte raz.

Pri najbližšom projekte Tomáš dostal Ivetin tím a Iveta dostala Tomášov tím. Pri prvom stretnutí Tomáša s tímom, ostal Tomáš ako obarený. Všetci si sadli a čakali, čo sa bude diať. Na výzvy, aby povedali, ako by to urobili oni, len mávli plecami. Ak aj niekto povedal svoj návrh, hneď ho zavrhol, že to bude asi aj tak blbosť a nech povie, ako si to predstavuje on. Tomáš nebol zvyknutý na takýto prístup. Stálo ho veľa času, aby ich presvedčil, že chce, aby veci riešili spolu ako tím a nech ho berú ako jedného z nich. Aj keď má právo rozhodovať ako ďalej, chce aby s tým súhlasili všetci a hlavne, aby to s ním skúsili. Nikto z nich nemal proti Tomášovi nič, tak si povedali, že to s ním skúsia, až na jedného člena. Ten začal aj ostatných presviedčať, že to bude zasa o tom istom a nech sa na to vykašľú. Tomáš ho požiadal, aby z tímu odišiel.

Iveta aplikovala svoj spôsob riadenia na Tomášov tím. Pri prvom stretnutí, prišli všetci s nejakými nápadmi, aby ich spoločne mohli prebrať. Iveta si ich vypočula a všetky vysmiala. Postavila sa k tabuli a načrtla, ako čo urobia. Jej nový tím len pozeral a povedal, že by mali problémy riešiť spoločne. No veľmi rýchlo pochopili, že aj keď im to Iveta sľúbila, že to tak bude, nebolo. Časom ich zmanipulovala aby dospeli k jej riešeniu. Začali byť demotivovaní a rozhodne sa im to nepáčilo. Rozhodli sa, že pôjdu za vedením a povedia, že takto pracovať nechcú. Vedenie si ich vypočulo. Taktiež videlo, že v Tomášovom tíme ľudia pookriali. A tak dospeli k rozhodnutiu, že sa s Ivetou porozprávajú. Iveta začala opäť so svojou starou pesničkou. No tentokrát, kvôli Tomášovým výsledkom jej naznačili, aby pouvažovala nad inou pozíciou. Ponúkli jej pozíciu na inom oddelení, kde by nemala pod sebou už žiadnych ľudí. No Iveta to nechcela prijať. Po toľkých rokoch vo firme sa jej takto odvďačia a to všetko kvôli tomu „novému“. Hrdosť jej to nedovolila a tak dostala výpoveď.

Na záver len spomeniem, že Ivete výpoveď otvorila nové možnosti. Zamestnala sa v novej spoločnosti a začala na sebe pracovať. Jej nová spoločnosť fungovala inak a jej to tiež dodalo optimizmus, ktorý už dlho nepociťovala.

Tomáš si vyskladal tím tak, aby tam mal ľudí, ktorí chceli prebrať zodpovednosť a pridelil im úlohy, aby ako celok pracovali efektívne. Tých, ktorí nechceli, prepustil, aby nekazili morálku ostatným.

0x 0x